Si dobrá mama!

Viem, že ste u mňa zvyknuté na vtipné príspevky a verte, že aj ja ich milujem. Ako tvoriť, tak aj čítať. Ale dnes mám na srdci niečo veľmi dôležité a chcem sa o to s vami podeliť. Lebo sú maminky, ktoré to potrebujú počuť. A možno to potrebujú počuť zrovna dnes.

Byť mamou je náročné, o tom niet pochýb. Zotavovanie sa po pôrode, hormonálne zmeny, málo spánku, hľadanie režimu, a mohla by som pokračovať hádam do nekonečna. Ale vyberiem si len jednu podľa mňa snáď najnáročnejšiu vec, ktorej musíme ako matky čeliť – tlak okolia. Ten dokáže v hlave narobiť veľký zmätok. Tie dokonalé fotky mamičiek s niekoľkodňovými novorodeniatkami, ktoré na teba skáču z Instagramu, kým ty sa snažíš zmieriť s tým, že tvoje dieťa má v strede čela hemangióm. Tie rady z Modrého koníka, o tom, ako je absolútne nevyhnutné urobiť všetko preto, aby si kojila, lebo to je to najlepšie čo môžeš pre dieťa spraviť, ale ty už máš tak rozhryzené bradavky, že plačeš keď na kojenie čo i len pomyslíš. Aj neskutočne múdre príspevky na Facebooku o tom, ako má dieťa spať len v postieľke, lebo veď nech si náhodou nezvykne zaspávať s tebou. Nezabudnime ani na úžasné tabuľky, podľa ktorých tvoje dieťa nepriberá ani polovicu z toho, čo “by malo” a suseda ti povedala, že máš zaručene slabé mlieko. Ale veď na Mamile píšu, že slabé mlieko neexistuje.
Ja viem… Tebe v hlave behá len jediné: “Prečo to je také náročné?!?”

Mám “slabé” mlieko?

Celá rodina už oslávila príchod tvojho drobca a všetci majú potrebu ho čo najskôr vidieť a súrne ti dať aspoň milión rád, s ktorými to budeš mat určite jednoduchšie, lebo veď oni to už prežili. Vôbec ich nezaujíma, že sa na návštevu absolútne necítiš, nemáš už týždeň umyté vlasy, medzi nohami furt ťaháš vložku veľkú jak matrac a doma máš, no bordel je slabé slovo. A tak si rozhneváš polovicu rodiny. Veď čo si neschopná a  nevieš uvariť kávu a pripraviť pár chlebíčkov?!?

Keď už viac nedávaš doma tie štyri steny, tak vyčerpaná, lebo si už veky nespala, hodíš na seba (po dlhom čase aj) podprdu a čisté tričko a ideš von, lebo čerstvý vzduch prospieva. Škoda, že tvoje bradavky si to v tej podprde nemyslia. Sú jak v ohni, ale ty si dala pôrod, tak toto musíš dať tiež. Šupneš dieťa do kočíka a plačúce ho tlačíš pred sebou na koniec ulice, kde to už nezvládzeš počúvať a tak ho vyberáš a nosíš na rukách, kým pyšný tatino kočíkuje aspoň zavinovačku. Celou cestou cítiš tie dotieravé pohľady okoloidúcich, ktoré sa ti snažia naznačiť: “Utíš si to dieťa. Ty musíš vedieť ako, veď si jeho MATKA!”. “Ale keď on nechce byť ani v nosiči!!!” kričíš v duchu naspäť.

Nemáš dni, nemáš noci, máš len jedno dlhé “obdobie” kedy nestíhaš sprchu, nestíhaš jedlo a kojíš aj na WC. Tie kolečká čo dávaš v noci po obývačke, len aby si upokojila to malé uplakané dieťa, na ktoré si sa tak veľmi tešila, už ani nerátaš. Hm, možno si s tým živým závažím túto noc prešla aj polmaratón. 

Prebaliť, nakŕmiť, odgrgnúť, uspať. Prebaliť, nakŕmiť, odgrgnúť, uspať… Tá rutina o ktorú sa tak veľmi snažíš, tá rutina, ktorú ani nevieš docieliť ale aj tak ťa ubíja. Von sa už neodvážiš, zvládneš sa len vyfľusnutá pozerať cez okno na rodičov, ktorí s kávičkou v ruke kočíkujú a normálne sa pritom rozprávajú a SMEJÚ, a ty rozmýšľaš nad tým, ako veľmi sa líši realita od tej predstavy, ktorú si mala o materstve. A ako veľmi si sa na to materstvo tešila. Ako si si svojho anjelika vymodlila. A aké je to… slovami neopísateľné. Tá bezmocnosť, tá únava, tá vina, ktorú cítiš, lebo dobrá matka by určite vedela ako dieťa upokojiť a ako sa z materstva tešiť.

Po takýchto dňoch, týždňoch, mesiacoch, raz večer, keď po hodine skákania na fit lopte konečne zaspí s prsom v pusinke, sa s ním presunieš pomaly na posteľ, vezmeš mobil a odhodláš sa posťažovať iným maminám… Chceš to zo seba len dostať, lebo sa tým užieraš a mužovi to nechceš otrepávať o hlavu už po miliónty krát. Chceš sa vyžalovať a uistiť sa, že aj napriek tomu, že nič nejde podľa toho, ako si si predstavovala a plánovala, si dobrá mama. Veď kto iný ťa pochopí lepšie než iná mama. Napíšeš na FB aké máš náročné obdobie a vyskočí na teba prvý komentár: “Ako si naučíš, tak máš.” Ľadová sprcha… Po sprche si aj túžila. Ale po ozajstnej. Teplej a upokojujúcej. Nie po takejto ľadovej, virtuálnej, po ktorej sa cítiš hrozne. “Šak ho odstav, daj mu dudel a nechaj ho v postieľke vyplakať. On si zvykne.” A ty si predstavíš ako sa tvoj drobec zadúša plačom a ty ho tam v tme nechávaš napospas a stojíš za zatvorenými dverami.. Prvá, druhá, tretia slza ti tečie po tvári. Vidíš cez ne ďalší komentár: “Určite neprestávaj dojčiť a nos ho veľa v šatke, to zaručene pomôže.”. A potom ďalší: “To prejde, raz na to budeš ešte s úsmevom spomínať.”. Iná mama zasa radí: “Nechaj ho tatinovi a choď sa zabaviť.”. Čo? Zabaviť? Ty, ktorá kojíš každú pol hodinu? Ty, ktorá si skúšala aj prikrmovať ale nepomohlo? Ty, ktorá si skúšala nosič aj šatku? Ty, ktorá už ozaj nevieš “kudy-kam”? Ktorú radu si vybrať? Ktorá cesta je tá správna??? Zasa máš hlavu ako melón a zaspávaš s plačom…

Som dobrá mama?

Poznáš to? Žiješ to? Alebo to máš ešte v čerstvej pamäti? Moja zlatá maminka, neboj, nie si sama. Je nás kopec. Ono totiž materstvo je naozaj náročné. A univerzálna rada ako ho zvládnuť neexistuje. Každé dieťa je iné. Každá mama je iná. A ty, áno TY, ktorá od únavy už ani nevidíš a ktorá od zúfalstva nevieš či sa smiať, či plakať, vedz, že si DOBRÁ MAMA! Aj keď tvoje dieťa plače. Aj keď často plačeš ty. Si tá najlepšia mama akú si mohlo tvoje dieťa priať. Lebo TY sa snažíš. Lebo TY robíš všetko, čo je v tvojich silách. Lebo TY proste ráno vstaneš, a si tu pre svoje dieťa. Prosím opakuj si to každý deň, kým si to dobre zapamätáš. A keď ťa nebodaj ešte niekedy niekto vyvedie z miery, pozri si náš návod pre spokojnú mamu a šťastné dieťa aby si sa uistila, že si naozaj úžasná a všetko robíš tak, ako máš… Lebo v materstve neexistuje len jedna správna cesta…

Návod pre šťastnú mamu a spokojné dieťa